Školstvo

„Gröhlingovi odzvonilo. Jeho výmenu žiada akademický senát Trnavskej univerzity. “ Článok s týmto titulkom som si so záujmom otvorila, pretože Trnavská univerzita je moja Alma mater. Som vyštudovaný sociálny pedagóg s prvou atestáciou a 7 ročnou praxou v školstve.

Za 5 rokov štúdia na tejto univerzite som mala tú česť stretnúť mnoho skvelých pedagógov. Vážim si ich názory a skláňam sa pred ich vedomosťami.

Veľmi pozorne som si preto prečítala stanovisko Akademického senátu Trnavskej univerzity ku odvolaniu súčasného ministra školstva. Ich argumenty sú skutočne vážne. Žiadna, ani tá najlepšie myslená reforma sa nedá robiť bez odbornej diskusie. Rozhodovať a myslieť si pri tom ako skvelo, ale len od písacieho stola, je veľmi krátkozraké.  

Súčasná politická scéna sa otriasa v základoch a nik nevie, čo bude zajtra. S určitosťou vieme len to, čo bolo včera. A skonštatovať môžeme, ktoré rozhodnutia boli nesprávne a chybné. Minister školstva Branislav Gröhling ich má na svojom účte niekoľko. A práve tie ho možno budú stáť kreslo, aj keď sa tvárime, že je to jeho rozhodnutie. Na tomto poste sa vystriedalo veľa väčších či menších odborníkov. Práve na túto fluktuáciu ministrov upriamuje pozornosť aj stanovisko univerzity. Je načase poučiť sa z chýb a popracovať na tomto rezorte.

Prioritou ministra školstva má byť budovanie čo najefektívnejšieho systému vzdelávania. Kvalita vysokoškolského vzdelávania je akousi prestížou každej krajiny. Nemáme tu najstaršie univerzity v Európe, ale skúsme mať čo najlepšie.

Prikladám aj dané stanovisko Akademického senátu Trnavskej univerzity v Trnave. Je však škoda, že odborníci v tejto oblasti sa neozvali skôr a Trnavská univerzita vyzýva ministra na odstúpenie, až keď vyhlásil on sám, že demisiu podáva.

Stanovisko Akademického senátu Trnavskej univerzity v Trnave bolo schválené uznesením AS TU 7K-1/2021 dňa 17. marca 2021:

Akademická obec Trnavskej univerzity žiada výmenu vo vedení ministerstva školstva Akademická obec, reprezentovaná akademickým senátom Trnavskej univerzity v Trnave, a vedenie Trnavskej univerzity v Trnave s pobúrením sledujú kroky ministra školstva Branislava Gröhlinga a štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa v súvislosti s tvorbou Plánu obnovy a odolnosti SR a novely zákona o vysokých školách.

Obidva dokumenty vznikali bez toho, aby vysoké školy mali možnosť vyjadrovať sa k ich obsahu, a redukujú podstatu univerzitného vzdelávania na obsluhu pracovného trhu Tým sa aj zákon o vysokých školách ukazuje predovšetkým ako vykonávací nástroj na realizáciu Plánu obnovy a odolnosti SR.

Hoci ministerstvo školstva prisľúbilo predložiť vysokoškolským reprezentáciám návrh na spoločnú diskusiu, ukázalo sa, že predstavilo len zdôvodnenie jestvujúceho návrhu novely, ktorý reprezentácie vysokých škôl už predtým rázne odmietli.

Dlhodobo a účelovo pestovaný názor o nekvalitnom slovenskom vysokom školstve je naratív, ktorý sa pretláča naprieč spoločnosťou už niekoľko rokov.

Bez ohľadu na objektívne problémy školstva, za ktoré v neposlednom rade zodpovedá rezort ministerstva školstva s jeho vysokou fluktuáciou nekoncepčne pôsobiacich ministrov, sme v posledných dňoch svedkami opätovného politického „preorávania“ toho, ako školy riadiť a financovať.

Vyjadrenia ministerstva školstva o kvalite vysokých škôl a navrhované legislatívne rámce vznikli bez objektívnych analýz, sú založené na absolútnom voluntarizme, na očierňovaní slovenského vysokého školstva a na zavádzaní odbornej, ale aj širokej verejnosti. Takisto sa ukazuje, že záujem riešiť problémy vysokých škôl a pripraviť užitočnú novelu zákona o vysokých školách sú len mediálnymi pózami ministra školstva a štátneho tajomníka.

Keďže z doterajších krokov vedenia rezortu vyplýva, že nemá vážny záujem o zmysluplnú, otvorenú, no najmä odbornú diskusiu o perspektívach vysokého školstva na Slovensku, je na čase uvažovať o výmene vedenia rezortu ministerstva školstva za také, ktoré bude ochotné a odborne zdatné pripraviť novelu, ktorá reálne povedie k zvýšeniu kvality vysokoškolského prostredia na Slovensku a nie k jeho rozvratu.