Školstvo

Slovenské deti sú stále doma. Bude to pomaly rok čo vymenili školské lavice za počítačové obrazovky. My dospelí sme im zlegalizovali to, čo sme im stále zakazovali, či nadeľovali za odmenu.

K tejto téme sa už vyjadrilo mnoho odborníkov, ktorí vymenovali zoznam negatívnych dopadov. Ide o fatálne dôsledky. Deti stratia školské návyky, dištančné vzdelávanie je nedostačujúce čo do objemu vedomostí, negatívne vplýva na ich psychiku a sociálne zručnosti.

Deti musia ísť do škôl! Berme si príklad z okolitých krajín, nemusíme vymýšľať nič nové. Odborníci už v minulosti prezentovali model 3 dňového prezenčného vzdelávania a 2 dňového dištančného online vzdelávania.  K tomuto návrhu sa prikláňam aj ja. Deti znova získajú kontakt so školou a s rovesníkmi a pomaly nabehnú na normálnu formu vzdelávania. Samozrejme za dodržania všetkých hygienických zásad.  Zvyšné dva dni online vyučovania len upevnia svoje vedomosti, precvičia si ich v praktických úlohách. V prípade prepuknutia nákazy sú akoby v domácej karanténe dva pracovné dni a dva víkendové.

Alebo tu máme rakúsky model vzdelávania, kde deti chodia do škôl každý druhý deň prezenčne a doma sa vzdelávajú dva dni dištančne. O podmienke hromadného testovania detí a rodičov sa v rakúskych školách ani neuvažovalo, je to len na báze dobrovoľnosti.

Nepotrebujeme deti testovať, potrebujeme ich vzdelávať! Nevymýšľajme ako to nejde, hľadajme možnosti ako sa to dá.